Dejiny
Československo v 30. rokoch. Doma nezamestnanosť, za hranicami Hitler

Československo v 30. rokoch. Doma nezamestnanosť, za hranicami Hitler

June 28, 2020

Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje.

Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929.

Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne. Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícii do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii.

Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou.

Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života? Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny – s Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe.

Dejiny špeciál: Ukrývali amerického letca, otec sa im už z väzenia nevrátil

Dejiny špeciál: Ukrývali amerického letca, otec sa im už z väzenia nevrátil

June 23, 2020

Konečnou stanicou bolo pre nich napokon Slovensko – takto by sme mohli v krátkosti zhrnúť osud mnohých spojeneckých letcov počas druhej svetovej vojny.

Od leta roku 1944 sa aj na naše územie sústreďovali nálety spojeneckých bombardérov. No na rozdiel od pomerne dobre zmapovanej sovietskej účasti v bojoch o Slovensko, sme ešte donedávna mali len strohé informácie o príbehoch amerických letcov, ktorých útočiskom sa po zostrelení stali slovenské hory a ľudia ochotní im nezištne pomôcť aj za cenu ohrozenia vlastného života.

A práve jeden takýto osud je tragický zviazaný s rodinou Hlubockých. 20. novembra 1944 spadol v kopaniciach v katastri obce Turá Lúka neďaleko Myjavy americký stroj – bombardér B-24 Liberator. Takmer celá posádka sa stihla ešte pred pádom lietadla evakuovať a väčšinu z nich po zoskoku padákom ukryli miestni obyvatelia.

Jedným z týchto amerických letcov bol aj 21-ročný James Kirchhoff, ktorý sa po viacerých zastávkach u miestnych partizánoch ocitol napokon v rodine učiteľa Stanislava Hlubockého v Starej Turej.

Na tragické udalosti zo záveru vojny spomína dcéra Kveta Třetinová. Americkú účasť v leteckej vojne nad Slovenskom si priblížime s Petrom Kaššákom, ktorý knižne zmapoval príbehy tých spojeneckých letcov, ktorých osud zavial do pre nich neznámej krajiny v srdci Európy.

Srdce temnoty. Africké Kongo sa stalo symbolom koloniálneho násilia

Srdce temnoty. Africké Kongo sa stalo symbolom koloniálneho násilia

June 21, 2020

Ak sa dnes prejdete ulicami Bruselu, ohúri vás krása a veľkoleposť viacerých verejných budov a námestí. Hoci je dnes Belgicko rozlohou menší štát než Slovensko, jeho hlavné mesto dodnes vyvoláva dojem dôstojného sídla impéria, ktoré sa kedysi rozkladalo na africkom kontinente.

Kráľ-staviteľ, tak sa neraz hovorí práve o Leopoldovi II., ktorý sa výrazne zaslúžil o výstavbu tohto mesta. Málokto už ale tuší, že toto bohatstvo, krása a veľkoleposť boli vykúpené krvou tisícok či miliónov neznámych ľudí.

Viac než 20-ročné obdobie existencie tzv. Slobodného konžského štátu, ktorý bol prakticky súkromným vlastníctvom tohto belgického panovníka, sa stalo synonymom pre najtemnejšie stránky európskeho kolonializmu.

Honba za bohatstvom prostredníctvom obchodu s kaučukom či slonovinou a neustále drancovanie prírodných zdrojov vnútrozemia čierneho kontinentu, znamenala pre obyvateľstvo vtedajšieho Konga nesmierne utrpenie. Symbolom tzv. „Slobodného konžského štátu“ sa stala odseknutá ruka a za údajným humanizmom a šírením civilizácie v Afrike sa v skutočnosti skrývalo násilie a ešte horšie otroctvo.

Ako teda bola vôbec možná katastrofa takýchto rozmerov a ako sa dnešná belgická či všeobecnejšie európska spoločnosť pozerá na Leopolda II. i celé koloniálne obdobie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Jarmilou Brezinovou.

Kult krásy a večného života. Starý Egypt ho dopracoval do dokonalosti

Kult krásy a večného života. Starý Egypt ho dopracoval do dokonalosti

June 14, 2020

Táto krajina životodarného Nílu je pre nás dodnes pôsobivou inšpiráciou, a nielen pre veľké architektonické dedičstvo ako pyramídy v Gíze či chrámové komplexy v Karnaku, Luxore alebo v Abú Simbel. Aj po mnohých tisícročiach nás výjavy a nástenné reliéfy, sošky a busty ale aj rozsiahla pohrebná výbava zaskočia svojou krásou, rozmanitosťou, farebnosťou a úprimnou snahou zachytiť ľudský, no tiež priam až božský ideál.

A napokon sú to aj podoby a zobrazenia egyptských žien, ktorých krása nestratila nič zo svojej čistoty. Stačí sa pozrieť na bustu kráľovnej Nefertiti, manželky faraóna Achnatona a veľmi rýchlo sa nám môže stať, že podľahneme jej uhrančivému kúzlu, rovnako silnému ako stará egyptská kliatba. Krása, s ktorou sa návštevník a milovník starého Egypta stretáva či už priamo v tejto krajine alebo v sálach múzeí s rozsiahlym zbierkovým fondom, nie je vôbec náhodná. Práve starostlivosť o fyzickú krásu bola neoddeliteľnou súčasťou tejto starovekej civilizácie, jej každodenného života i náboženských predstáv.

Prečo starí Egypťania kládli taký dôraz na svoj fyzický vzhľad? A prečo bolo pre nich dôležité, aby sa fyzická podoba človeka zachovala aj po jeho smrti?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Veronikou Dubcovou z Ústavu orientalistiky SAV.

Dejiny špeciál: Normandia 1944. Smrť čakala na pláži a sloboda sa splácala krvou

Dejiny špeciál: Normandia 1944. Smrť čakala na pláži a sloboda sa splácala krvou

June 9, 2020

Bola to jedna z najväčších operácii a vrcholných okamihov druhej svetovej vojny a zároveň najväčšia vyloďovacia akcia v dejinách. Nasvedčuje tomu obrovské množstvo vojenskej techniky, vojakov a s tým súvisiacej leteckej podpory sústredenej na úzkom pruhu zeme vo francúzskej Normandii. Takýmto vojenským až technickým jazykom by sme mohli opísať operáciu Overlord a 6. jún 1944. 

Deň D, ako sa tejto udalosti najčastejšie hovorí, však nebol len impozantnou demonštráciou síl a prehliadkou vojenského potenciálu Spojencov. Bol chvíľou, v ktorej sa dalo krájať napätie na kúsky a napokon bolo i krviprelievaním, v ktorom našli smrť tisícky mladých mužov. Išlo naozaj o veľa. Od úspechu tejto operácie závisela aj politická prestíž Spojencov na čele so Spojenými štátmi a budúcnosť starého kontinentu. 

Hoci otvorenie západného frontu proti nacistickej Tretej ríši bolo najvyššou prioritou a jedným z najväčších úspechov amerických, ale aj britských či kanadských vojenských dejín, ani ďalšie týždne či mesiace po vylodení neznamenali kolaps nacistického Nemecka. Spojenecké armády sa museli krok za krokom, od mesta k mestu prebíjať čoraz hlbšie do Európskeho kontinentu. 

Ako teda vyzerala spojenecká cesta naprieč Európou? A kto bol hrdinom tejto vojny? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s dôstojníkom Armády Spojených štátov Jakubom Andrewsom i s historikom Marekom Meškom z Masarykovej univerzity v Brne. 

________________

Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.

V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.

Diktatúrou k demokracii?  Ako Vavro Šrobár ovládol Slovensko

Diktatúrou k demokracii? Ako Vavro Šrobár ovládol Slovensko

June 7, 2020

V správny čas na správnom mieste – takto by sa dala zjednodušene charakterizovať politická úloha Vavra Šrobára v kľúčových dňoch roku 1918, keď sa rodilo Československo.

Tento odhodlaný a húževnatý muž sa objavil v Prahe v pamätný 28. október, teda presne v momente, keď sa vyhlasovala republika a okamžite sa stal jednou z jej tvárí. A bol to znova Vavro Šrobár, kto tvrdo a nekompromisne na Slovensku zavádzal československú správu a dokázal spolu s prichádzajúcimi československými legionármi vytlačiť maďarské vojská.

Vo svojom zámere upevniť československú moc aj na našom území bol často tvrdý, nekompromisný a nebál sa ísť aj do riskantných podnikov. Aj vďaka nemu sa práve Bratislava stala slovenským hlavným mestom, a to aj napriek odporu značnej časti jej obyvateľstva. Po necelé dva roky bol práve Vavro Šrobár najdôležitejšou personou na Slovensku a v jeho rukách sa sústredila priam diktátorská moc.

Keď však 4. júna 1920 maďarská delegácia i dohodové mocnosti svojim podpisom v zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža definitívne potvrdili koniec historického Uhorska a s ním aj južnú hranicu Slovenska, mohol si povedať, že svoj diel práce odviedol naozaj svedomito.

V akých podmienkach sa teda v kľúčových rokoch 1918 – 1920 odohrával zápas o Slovensko? A akú úlohu v ňom hral práve Vavro Šrobár?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Matejom Hanulom z Historického ústavu SAV.

Krivda či akt spravodlivosti? Trianon stále rozdeľuje

Krivda či akt spravodlivosti? Trianon stále rozdeľuje

May 31, 2020

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam.

4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska.

Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa.

Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len z Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov.

Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom.

Dejiny špeciál: Američania ako osloboditelia Prahy? Stalin to nechcel pripustiť

Dejiny špeciál: Američania ako osloboditelia Prahy? Stalin to nechcel pripustiť

May 26, 2020

Písal sa 8. máj 1945 a Európa postupne začala oslavovať koniec vojny. Nie všade v tom čase ale utíchli zbrane.

Hoci už Berlín padol a vodca Tretej ríše Adolf Hitler medzičasom vo svojom bunkri spáchal samovraždu, Praha sa stále nachádzala pod nacistickou kontrolou a v jej uliciach sa odohrávali ťažké boje českých vlastencov proti okupantom.

Pražské Májové povstanie a nacistická krutosť v samom závere vojny sa môže na prvý pohľad javiť ako udalosť, ktorá už na celkový výsledok nemala žiadny vplyv. Pri bližšom pohľade však zistíme, že tu išlo o omnoho viac.

V neďalekej zhruba 100 km vzdialenej Plzni sa už 3 deň nachádzala 3. americká armáda a jej veliteľ gen. Patton sa márne dožadoval povolenia k postupu na hlavné mesto obnovovaného Československa. Praha tak musela čakať až na príchod Červenej armády 9. mája.

O čo teda išlo v tejto poslednej dráme druhej svetovej vojny a dočkalo by sa Československo inej budúcnosti, ak by do Prahy vstúpili ako prví Američania?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Syrným z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Ešte skôr nám ale posledné vojnové dni pripomenie svedectvo československého odbojára a neskoršieho politického väzňa Františka Wiendla.

Poznáte slovenskú verziu Marseillaisa? Stoja za ňou uhorskí jakobíni

Poznáte slovenskú verziu Marseillaisa? Stoja za ňou uhorskí jakobíni

May 24, 2020

20. mája 1795 sa na Krvavom poli v Budíne odohrávalo smutné divadlo.

Na popravisko viedli piatich mužov, ktorým prischlo označenie uhorskí jakobíni. Medzi nimi bol aj istý Ignác Martinovics, ktorého rakúske úrady označili za vodcu pripravovaného povstania nielen proti cisárovi Františkovi II., ale aj proti starým uhorským poriadkom.

Vo Francúzsku už 5 rokov horela revolúcia a jej ohlasy sa rýchlosťou blesku šírili aj po uhorských mestách a stoliciach. Hoci sa celá akcia niekoľkých uhorských sprisahancov môže javiť ako bezvýznamná a prachom zapadnutá udalosť, v skutočnosti nám dáva nazrieť do atmosféry a nálad, ktoré v tom čase prevládali aj na území dnešného Slovenska. Uhorsko sa preto naozaj mohlo podobať sudu pušného prachu, ktorý môže vybuchnúť každú chvíľu.

Kým teda boli uhorskí jakobíni a čo vieme o slovenskom pôvode veľkej časti z nich? Stretávali sa francúzske revolučné myšlienky so sympatiami vo vtedajšom hornom Uhorsku a ako znela slovenská verzia slávnej Marseillaisy?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

Bojovali za slobodu, skončili v emigrácii. Aký je príbeh poľského vzdoru v 19. storočí?

Bojovali za slobodu, skončili v emigrácii. Aký je príbeh poľského vzdoru v 19. storočí?

May 17, 2020

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo a krédo, ktoré do veľkej miery symbolizuje udalosti, ktoré sa zapísali do dejín ako Novembrové povstanie. Na konci roka 1830 ovládla poľskú Varšavu nespokojnosť a napokon odhodlanie bojovať aj so zbraňou v ruke za svoje práva a národnú nezávislosť proti ruskej cárskej moci.

Hoci je celá moderná poľská história pretkaná sériou periodicky sa opakujúcich povstaní, udalosti spred 190 rokov majú osobitný význam. Zrodil sa v nich obraz odhodlaného poľského povstalca, ktorý, opustený celým civilizovaným svetom, bojuje za svoju slobodu aj proti zjavnej presile. Novembrovú revolúciu preto často vnímame ako veľké vzopätie mladých síl a romantických ideálov, ktoré inšpirovali celú vtedajšiu Európu.

Veď napokon práve s pohnutými časmi rokov 1830/31 sú spojené také veľké mená ako Adam Mickiewicz či Fryderik Chopin, ktorého Revolučná etuda ešte aj dnes v nás prebúdza vnútorne pohnutie a pocit vzdoru.

Ako sa teda zrodila táto romantická revolúcia? A ako Poliaci bojovali za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.