Dejiny
Príbeh revolúcie. Ako sa Irán pred 40 rokmi zmenil na islamskú republiku

Príbeh revolúcie. Ako sa Irán pred 40 rokmi zmenil na islamskú republiku

September 15, 2019

Písal sa 1. február 1979 a na letisku v Teheráne čakalo na svojho duchovného vodcu ajatolláha Chomejního, ktorý sa vracal z exilu, okolo troch miliónov ľudí.

Táto chvíľa sa stala v očiach väčšiny Iráncov zavŕšením islamskej revolúcie a odporu voči starému sekulárnemu režimu. Ten zosobňoval iránsky šach Mohammad Rezá Páhláví.

Predchádzali tomu dramatické udalosti, keď sa celý Irán po celý predchádzajúci rok zmietal v nepokojoch a ulice hlavného mesta Teheránu či ďalších veľkých miest zaplavovali davy protestujúcich s heslami antiimperializmu a prejavmi nenávisti predovšetkým voči Spojeným štátom americkým.

Celá krajina sa v nasledujúcich rokoch dostala pod kontrolu šíitskych duchovných na čele so spomínaným ajatolláhom s cieľom nastoliť teokratickú vládu vo všetkých oblastiach života.

Irán, ktorý sa tak ešte v 70. rokoch prezentoval ako modernizujúca sa a sekulárna krajina, sa tak premenil na islamskú republiku a už čoskoro sa zaplietol do zničujúcej vojny so susedným Irakom.

Uplynulo 40 rokov a v prostredí medzinárodnej politiky je Irán dodnes strašiakom, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojim jadrovým programom či podporou radikálnych islamských hnutí.

Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v tejto krajine na svoj pravý opak?

A ako sa máme dívať na udalosti spred 40 rokov? Bola Iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Zlato, striebro a meď. Ako si banské mestá na našom území budovali slávu?

Zlato, striebro a meď. Ako si banské mestá na našom území budovali slávu?

September 7, 2019

Terra banensium, teda zem baníkov – aj s takýmto označením sa stretávame v písomných prameňoch, ktoré dokazujú, že už minimálne v 14. storočí malo baníctvo na našom území už hlbokú tradíciu.

Horné Uhorsko a zvlášť stredoslovenské banské mestá sa stali na celé stáročia najdôležitejším zdrojom surovinového bohatstva drahých kovov – striebra, zlata ale aj medi. Kremnica, Banská Štiavnica či Banská Bystrica a mnohé ďalšie mestá boli zároveň pilierom uhorskej ekonomiky a svojou produkciou i vďaka kontaktom domácich a zahraničných kupcov sa zapojili do celoeurópskeho obchodu.

Ako sa to však celé začalo a prečo je práve 13. storočie s prívlastkom "strieborné" považované za začiatok tohto úspešného príbehu?

Ako sa naše striebro ťažilo, spracovávalo a kde všade sa s ním obchodovalo?

A ako z neho profitoval panovník i samotná krajina?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Štefánikom z Historického ústavu SAV.

Kto rozpútal druhú svetovú vojnu? Nieslo vinu len Hitlerove Nemecko?

Kto rozpútal druhú svetovú vojnu? Nieslo vinu len Hitlerove Nemecko?

August 31, 2019

Presne pred 80 rokmi 1. septembra 1939 krátko pred 5 hodinou ráno prekročili nemecké vojská poľskú hranicu, začala sa tak druhá svetová vojna.

Po počiatočnom poľskom hrdinskom i keď zúfalom odpore a práve v čase, keď sa Poliaci z posledných síl snažili brániť svoje hlavné mesto, sa 17. septembra na východných hraniciach ich krajiny objavil ďalší agresor – sovietska Červená armáda.

Obom septembrovým dátumom však predchádzal ešte jeden významný letný deň.

23. augusta do Moskvy pricestoval minister zahraničných vecí nacistického Nemecka Joachim von Ribbentrop.

Hoci očakával stretnutie len so svojim sovietskym náprotivkom Vjačeslavom Molotovom, srdečne ho priamo v Kremli privítal žoviálny a veselý Josif Stalin.

Za krátko sa obe strany dohodli na tzv. zmluve o neútočení a tajnom protokole, ktorý rozdeľoval sféry vplyvu v Poľsku i ďalších krajinách východnej Európy.

Dohoda vstúpila do dejín ako Pakt Ribbentrop-Molotov, či rovno Pakt Hitler-Stalin. Už o 8 dní začali na Poľsko dopadať prvé bomby.

Ak sa teda pozrieme na reťazec udalostí a ich následkov, ako si odpovieme na otázku - kto rozpútal druhú svetovú vojnu?

Nieslo vinu len Hitlerove Nemecko alebo v rovnakej miere aj Stalinov Sovietsky zväz?

A ako je možné, že sa z dvoch ideologických nepriateľov na život a na smrť stali nakrátko tichí spojenci?

V čom sa vlastne oba totalitné režimy – nacizmus a komunizmus - navzájom líšili či naopak, dôverne k sebe hľadali cestu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s politológom Tomášom Zálešákom z Trnavskej Univerzity.

Prefíkaný ako líška. Žigmund Luxemburský mal v každom štáte inú povesť

Prefíkaný ako líška. Žigmund Luxemburský mal v každom štáte inú povesť

August 24, 2019

"Ryšavá líška", aj takto nazývali jedného z našich najdlhšie vládnucich panovníkov Žigmunda Luxemburského, uhorského i českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára.

Boli to azda jeho nadanie zdatného diplomata, schopnosť dostať sa z každej šlamastiky a napriek ťažkostiam dosiahnuť tie najdôležitejšie mocenské pozície vo vtedajšej Európe, ktoré mu vyslúžili práve takýto prívlastok.

Pohľad historiografie na tohto významného politika sa však líši od krajiny ku krajine.

Kým v českom prostredí je známy ako vierolomný či "prolhaný" muž, ktorý nedodržal svoj sľub a pripustil upálenie majstra Jána Husa, v Uhorsku mu bol naopak kladený za vinu úpadok kráľovskej moci a posilňovanie vplyvu magnátov.

Čo je však z týchto tvrdení pravdivé a aký Žigmund Luxemburský naozaj bol?

Zažívalo Uhorsko počas jeho vlády úpadok a chaos alebo naopak rozvoj, čoho dôkazom by mohol byť rozkvet slobodných kráľovských miest?

A mohol byť politik a štátnik európskeho formátu na prelome 14. a 15. storočia iný, než nevypočítateľný, "vierolomný" a prefíkaný ako líška?

O tejto neobyčajnej postave neskorého stredoveku sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV.

Bol život na hradoch skutočne taký romantický, ako si radi myslíme?

Bol život na hradoch skutočne taký romantický, ako si radi myslíme?

August 18, 2019

Slovensko je hradná veľmoc – aspoň takto sa zvykne prezentovať navonok, v turistických príručkách a pútačoch.

Pôsobivé ruiny kamenných hradov v krásnej slovenskej prírode dodnes prebúdzajú v návštevníkovi neraz až romantické predstavy.

Skutočný život na stredovekom hrade však ani zďaleka nebol taký romantický a pohodlný.

Po dlhé stáročia predstavoval práve hrad útočisko pred nebezpečenstvom a vojnou, ale bol rovnako aj výrazom moci a prestíže hradných pánov.

Ako teda vyzeral každodenný život aristokracie, ale aj bežného služobníctva, ktoré žilo na našich hradoch?

Čo dnes vieme o stravovaní, hygiene, hospodárstve, ale napríklad aj o zábave či duchovnom živote ľudí, ktorí sa na slovenskú krajinu dívali z hradného brala?

O živote v stredoveku sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Danielou Dvořákovou.

Teror: Keď revolúcia požiera svoje deti

Teror: Keď revolúcia požiera svoje deti

August 10, 2019

"V krízovej dobe nie je predsa možné plniť a dodržiavať ústavu či zásady zákonnosti, ale je potrebné prijať i represívne opatrenia, postaviť sa odhodlane proti vonkajšiemu i vnútornému nepriateľovi revolúcie." 

Takýto politický postoj deklaroval mladý a zanietený revolucionár, člen Výboru pre verejné blaho Louis Antoine de Saint-Just, známy ako "netvor s krásnou tvárou".

Stalo sa tak pred Národným konventom v októbri 1793, teda v čase, keď sa Francúzska revolúcia posúvala do svojej najradikálnejšej fázy.

Jej príbeh tak nie je iba vymenovávaním veľkých revolučných ideálov, zakotvených v takých dokumentoch ako Deklarácia práv človeka a občana, ale je aj rozprávaním o tragickom osude francúzskeho kráľovského páru a o násilí, ktoré reprezentuje jeden z neodmysliteľných symbolov revolúcie – gilotína.

Uvoľnenie dovtedy neochvejných pravidiel a noriem, dlhodobá frustrácia väčšiny spoločnosti a nová generácia politických vodcov – radikálov, to všetko viedlo k tomu, že Francúzska revolúcia sa pre mnohých stala skôr synonymom teroru, zosobneným jakobínskou hrôzovládou a postavou nepodplatiteľného fanatika Maximiliana Robespierra.

Čo napokon doviedlo Francúzsko od ideálov rovnosti a bratstva všetkých ľudí k násiliu a politickému prenasledovaniu?

Ako to vyzerá, keď revolúcia požiera svoje deti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

Príbeh Živeny: Ako Slovenky bojovali za národnú i vlastnú emancipáciu

Príbeh Živeny: Ako Slovenky bojovali za národnú i vlastnú emancipáciu

August 4, 2019

"Bez spoluúčinkovania žien nemožno nám vybudovať celý chrám národnej osvety", tak znel jeden z kľúčových motívov, ktorý stál pri základoch prvého a na dlho i jediného slovenského ženského spolku Živena.

Presne pred 150 rokmi, 4. augusta 1869 sa pod martinskými lipami zišlo jej zakladajúce zhromaždenie.

Udialo sa tak v čase, keď sa po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 rozhodovalo aj o ďalšom osude slovenského národného hnutia v podmienkach postupujúceho národnostného útlaku.

Členky tohto spolku, teda živeniarky pritom neraz dopĺňali činnosť tých slovenských inštitúcií, ktoré uhorská vláda zakázala či vôbec ani nepripustila.

Do veľkej miery sa tak v najťažších rokoch odnárodňovania zaslúžili o uchovanie a prežitie slovenského povedomia.

Aj preto sa historici pri spätnom hodnotení tejto tradície pýtajú, či bola Živena viac národným než ženským emancipačným spolkom v pravom slova zmysle.

Ako sa teda Slovensky zapájali do nášho národného hnutia a do akej miery im vtedajšie mužské autority – často otcovia či manželia – umožňovali vstúpiť do verejného života?

A kde stála Živena v zápasoch o demokraciu počas búrlivého 20. storočia?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.

Tádž Mahal: Keď sa aristokracia v Indii nedívala na náboženstvo či etnicitu

Tádž Mahal: Keď sa aristokracia v Indii nedívala na náboženstvo či etnicitu

July 27, 2019

Ak hovoríme o dejinách mimo nášho európskeho kontinentu, často sa môžeme dostať do situácie, že nám nestačia naše bežné kritéria či predstavy.

O to viac to platí pri pohľade na obrovský Indický subkontinent.

Azda najviac ho v očiach väčšiny ľudí na Západe reprezentuje Tádž Mahal – prekrásne mauzóleum, vznášajúce sa akoby medzi nebom a zemou, ktoré nechal postaviť jeden z tzv. Veľkých Mughalov Šáhdžahán pre svoju milovanú manželku Mumtaz Mahal.

A bola to práve epocha Veľkých Mughalov 16. a 17. storočia, ktorá vtlačila výraznú pečať a určila podobu Indie, tak ako ju dnes poznáme.

No už málokto vie, že to bola práve táto panovnícka dynastia, ktorá hoci vyznávala islam, dokázala po viac než dve storočia efektívne zjednocovať a spravovať prevažne hinduistickú Indiu.

Ako vyzeral pre Európanov tento stále neznámy svet?

A vyznačovala sa táto doba podstatne väčšou dávkou tolerancie a kultúrnej interakcie, než dnes, keď je Indický subkontinent rozdelený predovšetkým medzi dva nepriateľské a po zuby ozbrojené štáty?

Jaro Valent s Historickej revue sa rozprával s Dušanom Deákom z Katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.

Národ stojí pred Bastilou: Ako sa zrodila Francúzska revolúcia

Národ stojí pred Bastilou: Ako sa zrodila Francúzska revolúcia

July 20, 2019

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily.

Práve táto udalosť presne pred 230 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia.

Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.

Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda.

Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete.

Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval?

Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.

Po Veľkej vojne. Ako sa zmenil celý európsky kontinent

Po Veľkej vojne. Ako sa zmenil celý európsky kontinent

July 14, 2019

Po Veľkej vojne – tak znie názov exteriérovej výstavy, ktorú si v týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po ukončení prvej svetovej vojny.

Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom námestí.

Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále prítomné.

Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými symbolmi.

Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach Československej republiky.

Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný priestor sa opäť transformoval.

V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R. Štefánika.

Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a zvlášť pre Slovensko?

A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?

A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym pochopením a poznaním našej minulosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.