Dejiny
Národ stojí pred Bastilou: Ako sa zrodila Francúzska revolúcia

Národ stojí pred Bastilou: Ako sa zrodila Francúzska revolúcia

July 20, 2019

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily.

Práve táto udalosť presne pred 230 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia.

Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.

Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda.

Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete.

Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval?

Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.

Po Veľkej vojne. Ako sa zmenil celý európsky kontinent

Po Veľkej vojne. Ako sa zmenil celý európsky kontinent

July 14, 2019

Po Veľkej vojne – tak znie názov exteriérovej výstavy, ktorú si v týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po ukončení prvej svetovej vojny.

Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom námestí.

Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále prítomné.

Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými symbolmi.

Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach Československej republiky.

Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný priestor sa opäť transformoval.

V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R. Štefánika.

Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a zvlášť pre Slovensko?

A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?

A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym pochopením a poznaním našej minulosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.

 

Fotil absurdnosť normalizácie na vidieku. Skončil vo väzení

Fotil absurdnosť normalizácie na vidieku. Skončil vo väzení

July 6, 2019

(Ab)normalizace – tak znel názov exteriérovej výstavy fotografií, ktorú si mohli minulý rok pozrieť aj obyvatelia či návštevníci Bratislavy a ktorá dokumentovala život na českom či československom vidieku v 70. a 80. rokoch.

Jej autor – Jindřich Štreit – strávil tieto husákovské roky s fotoaparátom v ruke a zachytil absurditu, no zároveň smutnú realitu tejto doby.

Oboje pocítil aj na vlastnej koži, keď bol obvinený z hanobenia republiky a väznený za sériu fotografií, ktoré už na prvý pohľad pôsobia nevinne.

Veď napokon schôdze, odovzdávania diplomov predstaviteľmi Národného výboru, cvičenia civilnej obrany, prvomájové sprievody či voľby s jednotnou kandidátnou listinou Národného frontu boli výjavy či skôr predstavenia, ktoré v prostredí českej dediny sami od seba nadobúdali svoj úsmevný až bizarný charakter.

Čo teda normalizačný režim provokovalo na tvorbe jedného nenápadného fotografa v moravskom Sovinci a ako si na tieto roky spomína sám Jindřich Štreit, ktorého prácu dnes poznajú po celom svete? Čo jeho súčasné dielo hovorí o našej dobe?

S českým fotografom Jindřichom Štreitom sa rozprával Jaro Valent s časopisu Historická revue.

Aktuálnu výstavu Jindřicha Štreita Radosti i Strasti života nájdete v Galérii Nadácie SLOVAK PRESS PHOTO v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 v Bratislave do 15. augusta.

Prišli si po zem a vodu, hodili ich do studne

Prišli si po zem a vodu, hodili ich do studne

June 30, 2019

Prišli pýtať "zem a vodu", nakoniec ich Gréci hodili do priepasti a do studne – takto sa zvyčajne začína rozprávanie o jednej z najslávnejších kapitol antických dejín.

Žiadať prišli perzskí vyslanci v mene orientálneho panovníka, perzského kráľa a despotu Dareia a neskôr i Xerxa. Vydať im "zem a vodu" znamenalo podrobiť sa a stratiť všetko, svoju krajinu, svoj ľud i vlastnú slobodu.

Príbeh grécko-perzských vojen stojí zvyčajne na začiatku každej fascinácie a záujmu o históriou. Ak ho prerozpráva dobrý učiteľ dejepisu, zostane v človeku už na celý život.

Predstavme si bitku pri Maratóne a odhodlaný beh vojaka, ktorý beží svojim rodákom Aténčanom oznámiť radostnú novinu o víťazstve, až kým od vyčerpania nezomrie alebo hrdinský boj Sparťanov do posledného muža v Termopylskom priesmyku či obrovskú námornú bitku pri Salamíne – to všetko sú scény ako stvorené pre filmové spracovanie.

Udialo sa ale všetko tak, ako nás o tom informuje napríklad Herodotos a iní antickí historici?

A ako je možné, že sa málopočetní Gréci dokázali ubrániť tak obrovskej presile?

Ako vyzeral boj Grékov proti barbarom?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

Rozdeľuj a panuj. Ako sa Britom podarilo ovládnuť Indiu

Rozdeľuj a panuj. Ako sa Britom podarilo ovládnuť Indiu

June 23, 2019

Rozdeľuj a panuj – ako sa Britom podarilo ovládnuť Indiu. Bola to ríša, o ktorej sa hovorilo, že nad ňou slnko nezapadá.

Britské impérium sa skutočne rozkladalo na všetkých kontinentoch a zahŕňalo praktický všetky časové zóny planéty. Avšak žiadna perla nedodávala britskej korune taký lesk ako práve tá indická. Britské panstvo v Indii dodnes udivuje svojim rozsahom i dĺžkou trvania.

Ako je však možné, že Veľká Británia, v porovnaní s týmto subkontinentom tak nepatrná, si dokázala podrobiť toto obrovské územie? Dodnes je pritom vplyv indickej kultúry v tej britskej nezastupiteľný a nie je to len povestný čierny indický čaj o piatej.

Indickí vojaci sa zjavovali na bojiskách prvej i druhej svetovej vojny a do európskeho vedomia prenikol obraz Indie takmer ako mýtickej náboženskej krajiny par excellence.

Je tento obraz pravdivý alebo je skôr výsledkom britského prístupu a interpretácie? A čo znamenala britská správa pre samotnú Indiu – administratívny, technický či rovno civilizačný pokrok, tak ako sa to snažila prezentovať koloniálna správa, alebo jednoducho iba pohromu?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s Dušanom Deákom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Ako si antika predstavovala svet?

Ako si antika predstavovala svet?

June 15, 2019

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.

S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).

Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.

Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.

Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.

Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?

A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?

Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

Ako sa pred 100 rokmi rodil Versaillský mier

Ako sa pred 100 rokmi rodil Versaillský mier

June 8, 2019

Jeden z členov britskej delegácie a budúci slávny ekonóm John Maynard Keynes ho označil za „kartáginský mier“, ktorý už v sebe nesie zárodky nového konfliktu. Rovnako scéna podpisu prímeria i mierovej zmluvy, ktoré ukončili prvú svetovú vojnu, bola v mnohom symbolická a tvrdo sa dotýkala národnej cti a dôstojnosti.

V tomto roku si pripomíname storočnicu od vzniku Versaillského mierového systému v roku 1919.

Práve ten v rozhodujúcej miere určil do budúcnosti aj naše miesto v Európe i hranice našej krajiny.

Mierová konferencia v niekdajšom sídle francúzskych kráľov bola zároveň dovtedy nevídaným podujatím, na ktoré upieral zrak celý svet.

Napriek počiatočnému predovšetkým americkému optimizmu a viery, že nový mier pomôže ukončiť všetky vojny, nasledovali dezilúzia a pocit trpkosti.

Starý kontinent sa rozdelil na tábor víťazov a tábor porazených, ktorí už túžili po odvete.

Prečo Európa nebola schopná nájsť dohodu, ktorá by ju uchránila pred ďalším svetovým konfliktom?

A v čom spočívala nespravodlivosť či oprávnenosť požiadaviek víťazov?

A ako si v tomto neprehľadnom prostredí diplomacie a rokovaní na najvyššej úrovni viedlo rodiace sa Československo, ktoré bojovalo o svoje pevné miesto na mape?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

Vinohradníctvo na Liptove i malá doba ľadová – ako sa menila klíma na Slovensku

Vinohradníctvo na Liptove i malá doba ľadová – ako sa menila klíma na Slovensku

June 1, 2019

Zmena klímy či globálne otepľovanie je dnes už málo kým spochybňovaný fakt. Aj u nás na Slovensku sa preto musíme pripraviť na zásadnejšie zmeny v našom životnom prostredí a teda aj v našom doterajšom spôsobe života.

Opäť to však nie je niečo zásadne nové. Lokálna či globálna klíma je predsa faktor, ktorý výrazne vplýval na ľudské dejiny a vo výraznej miere ich aj formoval. Nemusíme pritom ísť ďaleko. Horúci či teplý stredovek, alebo tzv. malá doba ľadová v 16. až 18. storočí - to sú spopularizované termíny, s ktorými sa môžeme stretnúť pri debate o klimatických zmenách v Európe i na Slovensku.

V čom konkrétne sa prejavovali a sú vôbec porovnateľné s dnešnými klimatickými výzvami? Ako sa menil obraz krajiny na Slovensku počas stáročí a ako sa týmto javom prispôsobovala ľudská činnosť a spoločnosť?

Jaro Valent z magazínu Historicka revue sa rozprával s historikom Jánom Vingárikom z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy

May 25, 2019

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia.

Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil.

Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie.

Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov.

Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku.

Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les?

A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť bezohľadné drancovanie našich lesov a zmeniť ho na rozumné hospodárenie a ochranu v štátnom záujme?

Jaro Valent z magazínu Historicka revue sa rozprával s historikom Jánom Vingárikomz Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.

Ako vyzerala prvá križiacka výprava

Ako vyzerala prvá križiacka výprava

May 19, 2019

Dodnes sú považované za príklad až fanatickej náboženskej horlivosti a ničím odôvodneného násilia. Na križiacke výpravy do Svätej zeme sa náš moderný či post-moderný svet díva často s úžasom a nepochopením.

S nemalým úžasom sa na križiakov dívali aj obyvatelia Blízkeho východu. Ich príchod totiž pripomínal neočakávaný úder z neznámeho a vzdialeného sveta.

Farandžovia, ako vtedajší moslimský svet križiakov nazýval, zmenili všetko a zdá sa, že vštepili do vzájomných vzťahov kresťanstva a islamu dlhodobý konflikt.

Prečo sa na konci 11. storočia vydali desaťtisíce ozbrojených mužov do tak vzdialených končín a ako vnímal ich príchod islamský svet?

A aký bol život v novom križiackom Jeruzalemskom kráľovstve?

Bol to príbeh naplnený konfliktom alebo by sme v ňom našli aj porozumenie a vzájomný rešpekt?

A v čom je príbeh o malomocnom jeruzalemskom panovníkovi Balduinovi IV. a o jeho šľachetnom nepriateľovi Saladinovi pravdivý?

Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsomz Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.