Dejiny
Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

October 25, 2020

Bolo to posledné slávne obdobie sumerskej civilizácie, keď sa jej kultúrne a architektonické bohatstvo zhmotnilo do takých pamiatok ako je stále existujúci zikkurat boha Nannu v meste Ur v dnešnom  južnom Iraku. Napokon, toto mesto dalo aj názov celej epoche. 

Tretia dynastia z Uru, ktorá zaznamenala svoj mocenský vzostup i pád na prelome 3. a 2. tisícročia pred n. l., dodnes fascinuje archeológov a historikov – priniesla prepracovanú štátnu správu, pôsobivú infraštruktúru a majestátne stavby, ktoré inšpirovali staroveké ríše aj v ďalších storočiach. Jej náhly koniec dodnes vyvoláva otázky, na ktoré sa snažia odpovedať aj slovenskí archeológovia. 

Čo nám z tohto ohromujúceho kultúrneho dedičstva zostalo a ako sa sumerská stopa prejavovala v dejinách Mezopotámie aj v ďalších epochách? 

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a archeológom Drahoslavom Hulínkom so Slovenského archeologického a historického inštitútu. 

Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

October 18, 2020

Mýtický vladár Minos, nepreniknuteľný labyrint a v ňom ukrytá príšera Minotaurus, ktorú napokon v slávnej gréckej báji skolí hrdina Théseus.

Pre milovníka histórie a gréckej mytológie sú to azda prvé asociácie, ktoré sa mu v mysli objavia pri spomienke na Krétu.

Ešte väčšiu zvedavosť u návštevníka tohto krásneho ostrova uprostred Stredozemného mora vyvolá obrovský palácový komplex v Knósse s najstaršou trónnou sálou v Európe, s fantastickými farebnými výjavmi na stenách a s bludiskom chodieb a nádvorí.

Napriek mimoriadne vysokej pozornosti historikov však o nositeľoch tejto dávnej kultúry doby bronzovej vieme málo. Vedci stále nerozlúštili ich písmo a aj preto o ich politickom či náboženskom živote môžeme zatiaľ vyslovovať jedine hypotézy.

Čo teda vlastne vieme o minojskej civilizácii a čo znamenala vo svojej epoche?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeologičkou a egyptologičkou Veronikou Dubcovou-Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV.

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

October 11, 2020

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia.

Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil.

Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie.

Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov.

Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku.

Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les?

A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť bezohľadné drancovanie našich lesov a zmeniť ho na rozumné hospodárenie a ochranu v štátnom záujme?

Vypočujte si archívny rozhovor Jara Valenta z magazínu Historicka revue s historikom Jánom Vingárikomz Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.

Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

October 4, 2020

Bielo-červeno-biela. to sú farby vlajky, ktorá dnes sprevádza protesty obyvateľov Bieloruska proti režimu Alexandra Lukašenka a ich túžbu po slobode. Táto kombinácia farieb však do veľkej mieri sprevádza aj náš záujem a sympatie k tejto síce nie príliš vzdialenej, ale o to viac stále neznámej krajine. 

V televízii i na sociálnych sieťach sledujeme davy obyčajných ľudí v uliciach bieloruských miest, vyzbrojených jedine svojimi národnými symbolmi – historickou bielo-červeno-bielou vlajkou a znakom – Pahoňom, teda bielym jazdcom s dvojkrížom na štíte. A pýtame sa samých seba, čo o tejto krajine a o bieloruskom národe vlastne vieme? 

Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa Bielorusko objavilo na mape Európe len nedávno po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. A že teda ide o národ, ktorého štátnosť má len krátke trvanie. Ak sa však pozrieme hlbšie a pozornejšie do minulosti, zistíme, že jeho prítomnosť je v dejinách strednej a východnej Európy nezastupiteľná.

Po dlhé obdobie tvorili práve bieloruské územia spolu s Litvou a Poľskom východný okraj  západného civilizačného okruhu a aj v období keď bolo Bielorusko súčasťou ruského či sovietskeho impéria, sa u Bielorusov prejavovala snaha o vlastný národný vývoj.  

Moje meno je Jaro Valent, som zodpovedným redaktorom časopisu Historická revue a o tejto mimoriadne zaujímavej krajine sa budem rozprávať s historičkou Alenou Markovou z Fakulty humanitních studií Karlovej univerzity v Prahe.  

František Štefan Lotrinský a jeho baroková krajina v Holíči

František Štefan Lotrinský a jeho baroková krajina v Holíči

September 27, 2020

Poznáme ho predovšetkým ako manžela Márie Terézie, formálneho spoluvládcu a rímsko-nemeckého cisára. František Štefan Lotrinský bol však napriek množstvu svojich titulov mužom bez faktickej politickej moci.

Napriek tomu sa aj do našich dejín výrazne zapísal ako nadaný podnikateľ a obchodník, ktorý neraz vypomáhal aj štátnej pokladnici vysokými pôžičkami.

Vari najvýraznejšie sa jeho prítomnosť podpísala na panstve v Holíči a blízkom okolí. A nie je to len nádherný kaštieľ, postavený v duchu viedenského tereziánskeho klasicizmu, ale aj početné manufaktúry v okolí a unikátny štvorkrídlový žrebčín v Kopčanoch. Holíčska keramika sa práve vďaka schopnostiam a vytrvalosti Františka Štefana Lotrinského stala vo svojej dobe pojmom a jeho manufaktúry na výrobu tkanín v Šaštíne zasa zásobovali cisársku armádu.

Napriek obrovským majetkom však často vystupoval ako muž, ktorý si nepotrpel na dvorské cerémonie a súčasníci mu vyčítali, že vedie takmer až meštiansky spôsob života.

Kto bol teda František Štefan Lotrinský a akým spôsobom ovplyvnil aj život na Slovensku? A v akom stave je architektonické dedičstvo, ktoré nám po ňom zostalo?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom, riaditeľom Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.

Legendárny Spitfire a letecká bitka nad Britániou

Legendárny Spitfire a letecká bitka nad Britániou

September 20, 2020

„Ešte nikdy v histórii ľudských konfliktov nevďačil taký veľký počet ľudí takej hŕstke“ – to sú slová britského premiéra Winstona Churchilla, ktoré predniesol 20. augusta roku 1940 pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.

Jeho slová nielen platili v tej chvíli, keď sa o Veľkú Britániu ešte len roztáčala obrovská letecká bitka, ale o to viac platili v nasledujúcich dňoch a týždňoch.

Ostrovná krajina sa počas leta a začiatkom jesene 1940 premenila na pevnosť, ktorú bránili letci často na pokraji fyzických i duševných síl. A hoci sa zdala byť nemecká prevaha vo vzduchu ohromujúca, odhodlanie nikdy sa nevzdať a viera v dobrý koniec sa nakoniec vyplatili.

Veľká Británia sa však ubránila aj vďaka veľkému počtu letcov, ktorí prišli brániť túto poslednú baštu slobody a demokracie v Európe z krajín, okupovaných nacistickým Nemeckom. Boli medzi nimi aj Čechoslováci, ktorí sa neraz po strastiplnej ceste do tejto krajiny zapájali do Kráľovského letectva, aby aspoň tu mohli vzdorovať čoraz viac sa rozpínajúcemu nacizmu.

Ako teda vyzerali kľúčové chvíle a dni leteckej bitky o Britániu? Bola na ňu táto ostrovná krajina pripravená a prečo sa napokon nemecký plán na získanie vzdušnej nadvlády a následnej invázie nepodaril? A čo znamenalo toto čiastkové víťazstvo nad nacizmom z perspektívy celkového vývoja v druhej svetovej vojne?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Martinom Poschom z HÚ SAV a s Martou Majerčík z Memorial Association for free Czechoslovak Veterans.

Prvá fašistická genocída sa odohrala v Líbyi pri talianskom kolonializme

Prvá fašistická genocída sa odohrala v Líbyi pri talianskom kolonializme

September 13, 2020

Pred prvou svetovou sa zdali byť tieto oblasti veľkou a ešte neobsadenou krajinou medzi Alžírskom a Egyptom. Hoci sa tieto rozsiahle historické územia Tripoliska, Kyrenaiky a Fezzánu nachádzali pod osmanskou nadvládou, v skutočnosti sa tešili veľkej miere autonómie.

Spoza mora však na ne pokukovalo čoraz ambicióznejšie Taliansko a vo svojich predstavách chcelo tento priestor obsadiť a premenovať ho v duchu slávnej rímskej minulosti na Líbyu.

Prvá polovica 20. storočia je tak príbehom bezohľadnej dobyvačnej talianskej politiky, ktorá nadobudla svoju najbrutálnejšiu podobu po nástupe fašizmu. Proti nemu sa naopak postavilo svojrázne islamské hnutie Sanúsíja aj z jeho duchovnými vodcami na čele, predovšetkým Omarom al-Muchátrom, zobrazenom v slávnom filme Lev púšte.

Ako teda vyzeral stret talianskeho imperializmu a fašizmu s islamskými bojovníkmi v nekonečných púštnych priestoroch severnej Afriky? A ako sa tento boj na život a na smrť premietol do celkového vývoja Líbye, tak ako ju poznáme dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto menej známej kapitole dejín európskeho imperializmu rozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.

Kresťania, Suniti i Šíti. Ako sa spoločne ocitli v Libanone?

Kresťania, Suniti i Šíti. Ako sa spoločne ocitli v Libanone?

September 6, 2020

Zvyklo sa mu hovoriť aj blízkovýchodné Švajčiarsko. Libanon so svojou pestrou náboženskou a etnickou skladbou naozaj môže dodnes v mnohom pripomínať spomínaný európsky štát, no s tým rozdielom, ži vzájomné spolužitie jeho obyvateľov v uplynulých desaťročiach nebolo ani zďaleka harmonické.

Práve naopak, krajinou otriasli viaceré vnútorné konflikty, pričom najvýraznejšie do jej života zasiahla občianska vojna z rokov 1975 – 1990. A rovnako ako vtedy i dnes, počas pretrvávajúcej krízy v Sýrii je táto krajina v centre našej pozornosti a mnohé, čo sa v nej odohráva je predobrazom celého Blízkeho východu.

Avšak ak chceme skúmať korene týchto konfliktov a mimoriadne zaujímavého politického vývoja v Libanone, musíme sa pozrieť hlbšie do minulosti.

Ako vlastne Libanon vznikol a akú úlohu v jeho živote hrali západné mocnosti na jednej strane či panarabské hnutie na strane druhej? Kedy po prvý raz hovoríme o Libanone ako o jednotnej krajine a aký politický model sa v nej vlastne presadil?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.

Veľké koleso nenávisti. Monsterprocesy nakoniec zomleli aj strojcov režimu

Veľké koleso nenávisti. Monsterprocesy nakoniec zomleli aj strojcov režimu

August 30, 2020

Tí, ktorí boli strojcami represií, sa napokon sami ocitli na ľavici obžalovaných – aj takúto podobu malo obdobie začiatku 50. rokov v Československu.

Krajina sa ponorila do špirály obvinení, represií a fantastických priznaní, v ktorých sa bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany pre seba dožadovali spravodlivého trestu a opakovali vopred naučené scenáre širokého protištátneho sprisahania. 

Monsterprocesy – ako sa týmto politickým súdnym procesom pred očami širokej verejnosti hovorilo – mali viacero podôb. Postihovali najskôr príslušníkov odboja počas 2. svetovej vojny, pokračovali cez predstaviteľov cirkví a postupne dopadli aj na tých, ktorí sami organizovali prvé kolo represií.

V mnohom tak vývoj v Československu kopíroval čistky v Sovietskom zväze, ktoré sa zároveň  stali predobrazom či modelom pre ďalšie upevnenie komunistického režimu.

Koho všetkého tieto procesy napokon postihli a do akej mieri boli inšpirované či priamo nadiktované z Moskvy? A ako fungovala komunistická súdna mašinéria v Československu? 

Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s Ondrejom Podolcom, vedeckým pracovníkom ÚPN, ktorý tiež prednáša na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave.  

Salaš i budzogáň. Čo všetko sme zdedili po Kumánoch?

Salaš i budzogáň. Čo všetko sme zdedili po Kumánoch?

August 23, 2020

Boli stredovekými utečencami a zámienkou na mongolský vpád v roku 1241, ktorý takmer zničil stredoveký uhorský štát. Reč bude o Kumánoch, ktorí sa aj napriek mongolskej katastrofe stali trvalou súčasťou pestrej skladby obyvateľstva celej Karpatskej kotliny.

Ich podivný zjav a spôsob obliekania, nomádsky spôsob života, šamanizmus a vyspelé vojenské umenie sa stali dôvodom, prečo sa zvyšok krajiny na nich díval s obavami a neraz aj s otvoreným nepriateľstvom.

A hoci sa zdalo, že toto polodivoké etnikum bude len ťažkým a sotva stráviteľným sústom pre uhorskú stredovekú spoločnosť, napokon sa z Kumánov stala užitočná vojenská sila, ktorá okrem iného strážila hranice krajiny.

Ako teda vyzeral stred kultúr, vier i spôsobu života v našich uhorských podmienkach? Aký bol napokon ďalší osud tohto stepného národa a ako sa zapísal do našich dejín?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Michalom Holeščákom z Archeologického ústavu SAV.

Play this podcast on Podbean App